Posledné mesiace som nechala slová odpočívať. Niektoré sa stratili, iné sa premenili, a pár z nich sa vrátilo späť - tichšie, ale pravdivejšie. Možno to tak má byť. Nie všetko treba pomenovať hneď. Niektoré myšlienky dozrievajú ako ovocie, ktoré sa nedá urýchliť.
A tak začínam rok nie plánom, ale šepotom. Nie zoznamom úloh, ale pár vetami, ktoré ma niesli, keď som nevládala niesť samú seba. Sú to malé svetlá, ktoré som si odkladala do vrecka. Pre prípad, že by sa zotmelo.
"Miluj ma, keď som sa zašpinil, lebo keby som bol čistý, miloval by ma každý." - Dostojevskij
Táto veta ma naučila, že láska je najkrajšia tam, kde sa nehrá na krásu. V špinavých rukách, v unavených očiach, v dňoch, keď sa človek hanbí za vlastné ticho. Láska, ktorá si nevyberá chvíle, ale človeka. Takú si chcem pamätať.
"Nemusíme rozumieť všetkému. V tom je to čaro - prijať veci také, aké sú a povzniesť sa nad ne." (môj výrok)
Niektoré udalosti sa dajú pochopiť až z diaľky. Niektoré až z budúcnosti. A niektoré nikdy. A predsa nás učia. Nie slovami, ale tým, že nás menia. Prijatie nie je kapitulácia - je to jemné prikývnutie životu, ktorý vie viac než my.
"Loď sa nepotopí preto, že kapitán zomrel, ale preto, že posádka nespolupracuje." (môj výrok)
Vzťahy sú lode. Tímy sú lode. Komunity sú lode. A všetky plávajú na tom istom princípe: nie na sile jedného človeka, ale na ochote mnohých držať smer. Keď sa ruky prestanú dotýkať, loď sa začne nakláňať. Nie preto, že niekto zlyhal, ale preto, že sa stratila spolupatričnosť.
"Niektorým netreba pomáhať, potopia sa aj samy." (môj výrok)
Znie to tvrdo, ale je v tom tichá múdrosť. Nie každý chce byť zachránený. Nie každý je pripravený niesť vlastný príbeh. A niekedy je najväčšou láskavosťou nechať ľudí kráčať cestou, ktorú si vybrali - aj keď vedie cez najtmavšie bažiny. Nie všetky ruky treba chytať. Nie všetky duše treba niesť.
Ak si chceš niečo odniesť do nového roka, nech je to pokoj. Pokoj v tom, že nemusíš všetko vedieť, všetko chápať, všetko zachraňovať. Stačí ak budeš prítomný tam, kde na tebe záleží.
A jemný tam, kde sa to dá. A pravdivý tam, kde to bolí.
Začiatky nemusia byť hlasné. Niekedy stačí, že sú.
Komentáre
Zverejnenie komentára