Preskočiť na hlavný obsah

** EMPATIA NIE JE SLABOSŤ – je to nástroj **


 
  V miestnosti bolo ticho, napäté a ťažké ako vlhké plátno. Sedeli oproti sebe, ale nedokázali sa na seba ani pozrieť. Pohľady blúdili po stenách, ruky sa krútili v lone a oni sa stále viac zabárali do kresiel, akoby chceli úplne zmiznúť. Jeden pohyb a atmosféra by sa mohla rozpadnúť.

A práve v tej chvíli, keď sa zdalo, že nie je možné nájsť spoločnú reč, zaznela veta – vyslovená ticho, bez obvinenia. Empatia nespôsobila zázrak, ale niečo sa pohlo. Napätie sa nezmizlo, ale už nebolo osamelé.

     🔎 Empatia nie je len "cítiť s niekým". Môže mať dve tváre:

  1. emocionálnu, keď prežívame pocity druhé tak silno, že ich cítime vo vlastnom tele,
  2. kognitívnu, keď rozumieme, čo druhý cíti, hoci sami tú emóciu nemáme.

     V mediácii pracujú obe formy ruka v ruke. Emocionálna empatia vytvára spojenia, kým kognitívna prináša nadhľad a porozumenie.

      🧠Empatia je často nepochopená a považovaná za slabosť. Niektoré z mýtov - a prečo podľa mňa neplatia:

** Ak budeš empatický, druhí ťa využijú. **

Empatia neznamená stratu vlastných hraníc. Znamená, že druhému rozumiem a zároveň si strážim svoje vlastné hranice.  

 ** Empatia je to isté ako súhlas. **

To, že niekomu rozumiem ešte neznamená, že s ním súhlasím. Byť empatický znamená porozumieť, z akého miesta osoba prichádza.

 ** Empatia je pre slabých. **

V skutočnosti je to opačne. Empatia si vyžaduje odvahu. Vidieť utrpenie druhého a napriek tomu tam zostať, nie je nič slabé. 

** Empatiu buď máš alebo nie. **

Dobrá správa - dá sa trénovať. Každým vedomím rozhodnutím počúvať bez súdenia sa empatia rozvíja ako sval.

        🫂 Empatia ešte nikoho nezabila - práve naopak, dokáže oživiť rozhovor, ktorý sa zdá by v slepej uličke. Otvorí dvere do hlbších miest a ponúkne nám možnosť vidieť človeka inak. Moji klienti časti pociťujú, že medzi nami vzniká spojenie, hoci prichádzajú so silným odstupom. Nie je to o tom, že som zažila to isté, čo oni. Nemusím. To, čo mi umožňuje prehĺbiť dané spojenie je moja schopnosť cítiť emócie viac než niektorí iní - a uvedomenie si ich obrovskej hodnoty. Empatia má moc uzdraviť vzťah k sebe samému aj k druhým. A v mediácii je to dar, nie slabosť.

        🌉 Keď dvaja prichádzajú z odlišných svetov - jedn hovorí cez logiku, druhý cez emócie - ich rozhovor sa často míňa. Práve tu vstupuje empatia ako most. Nemusí spájať bezchybnými kameňmi, stačí, ak umožní prejsť na druhú stranu bez strachu. V mediácii je to práve tento most, ktorý pomáha ľuďom nahliadnuť na problém očami toho druhého - bez toho, aby stratil seba.

        Empatia nezrovná rozdiely, ale vytvorí priestor, v ktorom môžu bezpečne existovať. A v tom spočíva jej sila: nie zmierniť, ale pochopiť.

      💼 Je to schopnosť, ktorú môžeme trénovať a posilňovať. Niektoré nástroje, ktoré pomáhajú vytvárať hlbšie porozumenie:

  • ZRKADLENIE - pomenuj emóciu s jej emočným nábojom tak, ako ju druhý vyslovil. Pomôže mu to cítiť sa počutý - napríklad: "Tak ako o tom hovoríš to znie, že si z toho frustrovaný."

  • OTVORENÉ OTÁZKY - vytvárajú priestor pre ďalšie vyjadrenia - napríklad: "Ako to celé prebiehalo?" 

  • REŠPEKT K MLČANIU - ticho nemusí znamenať odpor. Niekedy je to spôsob, ako človek spracúva emócie. Dať mu čas je akt empatie.

  • AUTENTICITA - hlavne bez pretvárok poprosím. Empatia funguje najlepšie, ako je skutočná, nie naučená.

  • STIAHNUŤ SA DO ÚZADIA -  jemným odvrátením pohľadu v čase pracovania emócii vytvoríme druhému priestor, aby si "v súkromí mohol spracovať to, čo ním prechádza". 

      💫 Empatia nie je slabosť - je to odvaha zostať prítomný tam, kde by bolo jednoduchšie odísť. Je to schopnosť pozrieť sa za slová, rozpoznať emóciu pod výčitkou, a dovoliť druhému cítiť sa videný. Nie je o riešenie problému, ale pôda, na ktorej riešenie môže vyrásť.

        🌸 Empatia je ticho medzi slovami. Je to pohľad, ktorý netlačí, ale hovorí: vidím ťa. Nie je to slabosť. Je to mäkkosť, v ktorej sa môže druhý rozpustiť - bez strachu, že bude zranený. Keď jej dovolíme vstúpiť do priestoru medzi nami, mení vzduch. Nehľadá riešenia, ale otvára dvere. Nie je to technika, je to prítomnosť. A tá, keď je skutočná, zostáva v človeku ako dôkaz, že bol chvíľu nesený bez súdu.

        Ak si ju dovolíme praktizovať každý deň - aj v drobnostiach - prestáva byť len technikou. Stáva sa spôsobom, ako byť človekom. 

 


 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

** ČASOPRIESTOR MEDZI DVOMA SVETMI - Priestor, kde sa všetko cíti. **

  "Neviem, čo zlé som urobil. Neviem, prečo už nechceme byť spolu. Ale ja som stále tu."            📓 * TICHÁ KOMORA BOLESTI *           Sú bolesti , ktoré nemajú krik . Nehádajú sa, nebúchajú dverami, neplačú do vankúšov. Niektoré bolesti sedia po tichu v rohu detskej izby , zatiaľ čo za dverami sa rúca ich svet .           Rozchod či rozvod rodičov sa nedeje zo dňa na deň. Je výsledkom procesu, rozhodnutím, únikom alebo začiatkom niečoho nového. Pre dieťa je to však moment, keď sa otvára priestor - tichý, chladný , možno bez okien. Časopriestor medzi dvoma svetmi , v ktorom čas plynie inak; v ktorom sa nikto nepýta na jeho názor, hoci tento priestor mení životy .           Nie je to iba o nových pravidlách, víkendových taškách či dvoch Vianociach. Je to o strate istoty , o porušení mapy domova, o neprítomností odpovedí na otázky, ktoré sa nik nepýtal . ...

** KRIK NEMUSÍ BYŤ HROZBA - je to správa **

  Dvere sa zvreli silnejšie, než bolo treba. V miestnosti zavládlo napätie. Ona kričala - slová sa lámali o vzduch, ktorý už nikto nechcel dýchať. Všetci stíchli, nie zo súcitu, ale zo strachu. Ale čo ak ten krik nebol útok? Čo ak to bol jediný spôsob, ako sa jej vnútro konečne dostalo na povrch?             🔍 ČO SA SKRÝVA ZA KRIKOM - REČ MOZGU POD TLAKOM           Keď človek kričí , často to nie je výbuch voči druhému - ale signál, že jeho vnútro už nedokáže uniesť ticho. V mozgu sa aktivuje centrum emócii - limbický systém , ktorý spracováva strach, bolesť, frustráciu. Ak je zahltený, nefungujú bežné regulačné mechanizmy - ako keby sa dvere medzi pocitom a slovom zatvorili .          Krik tak nie je útok. Je to reakcia tela v stave emočného preťaženia . V tej chvíli mozog nedokáže formulovať pokojné vety, iba hľadá výstup - únik - nech už je akýkoľvek.         ...

** KEĎ SLOVÁ BOLIA - ako počúvať, aby sme rozumeli? **

  Sedeli vedľa seba. Ona rukami stláčala vlastné kolená, on sa lakťami opieral o tie svoje a žmolil si ruky. V miestnosti bolo ticho, ale nie pokojné. Ich posledná výmena slov nebola ostrá. Bola chladná - plná viet, čo zanechávajú jazvy ešte dlho po tom, čo odzneli. A predsa prišli. Nie preto, aby sa presvedčili kto má pravdu, ale preto, že niekde vo vnútri cítili: takto to už ďalej nechceme.                         Ako mediátorka som mnohokrát sedela pri rozhovoroch, kde bolo viac bolesti než slov. A práve tam sa začína ozajstné počúvanie. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa dá počúvať tak, aby to liečilo — nie zraňovalo. Ako môžeme nielen rozumieť tomu , *čo* druhý hovorí , ale *prečo* to hovorí.           Veľa ľudí si myslí, že počúva. Ale v skutočnosti často len mlčia , kým si v hlave formulujú, čo povedia . Znie to ako dialóg, no v skutočnosti je to len súboj dvoch mo...