Preskočiť na hlavný obsah

** CESTA DO HLBÍN SEBA - tam, kde sa rodí pokoj z bolesti **

 

Sebapoznaním som pochopila, aká som. Čo chcem a čo potrebujem - od seba, od života, od ostatných. Po čom moja duša prahne, kam chcem smerovať. Pomohlo mi to viac porozumieť svetu okolo seba, netrápiť sa nad vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť, a naučiť sa žiť s tým, čo zmeniť nedokážem. 

Je to oslobodzujúce Opäť môžem dýchať. Žiť podľa seba, v súlade so sebou.

Nie proti svetu, ale v rešpekte k nemu - a zároveň v úcte k sebe.

🪞 CESTA K VNÚTORNÉMU POKOJU

    Poznať sám seba je najväčšie dobrodružstvo, aké môžeme v živote podstúpiť. Nie je to jednorázový objav, ale proces, ktorý sa odohráva v tichu, v otázkach, v rozhodnutiach, ktoré robíme každý deň. Sebapoznanie nie je luxus - je to základ. Bez neho sa ľahko stratíme v názoroch druhých, v očakávaniach, v roliach, ktoré nám nepatria.

    Keď poznáme samých seba, vieme, čo potrebujeme, čo nás zraňuje, čo nás napĺňa. Vieme, kde sú naše hranice, a dokážeme ich chrániť bez výčitiek. Sebapoznanie nám umožňuje žiť v súlade s vlastnými hodnotami - a tým pádom s menším vnútorným konfliktom. Nešľapeme si po vlastnom "JA", ale ho rešpektujeme. A keď príde chvíľa, vieme sa za seba postaviť. Nie z hnevu, ale z úcty.

🔥PREROD

    Sebapoznanie nie je len jemné uvedomenie. Je to prerod. Ako keď fénix vstáva z popola - bolestivý, ale nevyhnutný. Všetko akoby začína nanovo, len ja už nie som ten istý človek. Nesiem si skúsenosti, ktoré nie sú na zahodenie. Sú mojím základom, nie bremenom. Chyba nie je zlyhanie - je to proces učenia. A to platí aj pre život.

    Ak sa z chýb vieme poučiť, otvorí sa nám nová perspektíva. Ak nie, kráčame v línii, ktorá sa zdá ako začarovaný kruh. Ale život nie je kruh. Je špirála. Vracia nás do rovnakých situácií znova a znova - len v inej farbe, v inom odtieni, s inou intenzitou. Je to opätovný pokus urobiť veci inak. A my máme možnosť - nie povinnosť - ale možnosť zvoliť si nový spôsob. Sebapoznanie nám túto možnosť dáva.

 🌊 DO HĹBKY

     Sebapoznanie nie je len o tom, čo máme radi alebo čo nás baví. Je to o tom, ako reagujeme, kvôli čomu reagujeme, čo nás spúšťa, čo nás blokuje. Je to o tom, či vieme rozpoznať svoj vnútorný hlas - ten, ktorý sa ozve večer v posteli, keď sa všetko stíši. Ten zvláštny pocit, že niečo nebolo v súlade. Že sme sa niekde zradili. A ak si myslíme, že spánok to zmyje, mýlime sa. Ráno sa zobudíme ako tí istí - s tým istým pocitom, ktorý si v sebe ponesieme, kým sa neodvážime zastaviť a pozrieť sa mu do očí.

🔧 NÁSTROJE SEBAPOZNANIA

  • Mindfulness - byť tu a teraz, vnímať seba bez súdenia
  • Journaling - zapisovať si myšlienky, pocity, otázky
  • Spätná väzba - počúvať, ako nás vnímajú druhí, a skúmať, čo to v nás vyvoláva
  • Otázky - napr. "Kvôli čomu som dnes reagoval/a tak silno?", "Čo som vlastne potreboval/a?"

STRETNUTIE SO SEBOU - cvičenie

    Toto cvičenie si nevyžaduje nič okrem ochoty byť chvíľu sám so sebou. Môžeš si ho urobiť večer pred spaním, ráno pri káve, alebo kedykoľvek, keď cítiš, že sa potrebuješ vrátiť k sebe.

Krok 1:  Zastav sa.

Sadni si alebo si ľahni. Zavri oči. Vnímaj sa. Nepotrebuj nič meniť, len si uvedom, že si tu. Že si.

Krok 2: Počúvaj.

Polož si v tichu tieto otázky:

  • Aký pocit vo mne dnes prevládal?
  • Kedy som sa cítil/a v súlade so sebou?
  • Kedy som cítil/a, že som išiel/a proti sebe?
  • Čo mi ten zvláštny pocit v tele hovorí?

Neanalyzuj. Len počúvaj. Aj ten hlas v hlave, aj ten jemný tlak v hrudi, aj tú nejasnú emóciu, ktorá sa nedá pomenovať. Všetko je v poriadku. Všetko je súčasťou teba.

Krok 3: Pochop, nie súď.

Ak si dnes urobil/a rozhodnutie, ktoré ti nebolo príjemné, nepoužívaj výčitky. Skús sa spýtať: "Kvôli čomu som to urobil/a?" Možno zo strachu, možno z potreby byť prijatý/á, možno zo zvyku. To je v poriadku. Dôležité je si to všimnúť.

Krok 4: Zapíš si to

Ak chceš, vezmi si notes a napíš si:

  • "Dnes som sa cítil/a .........., pretože .......... ."
  • "Zajtra chcem byť viac v súlade so sebou tým, že .......... ."

Záver cvičenia:

Toto nie je rýchla oprava. Je to návrat. A návraty k sebe sú tie najdôležitejšie. Lebo ak si myslíme, že noc zmyje to, čo sme cítili, mýlime sa.

💖 AKT LÁSKAVOSTI

    Sebapoznanie nie je sebatrýznenie. Nie je to hľadanie chýb. Je to akt láskavosti voči sebe. Je to ochota počúvať, porozumieť, odpustiť si, a zároveň sa učiť. Je to cesta, ktorá nemá cieľovú stanicu - ale zmysel v každom kroku. A keď sa na ňu vydáme, začneme žiť život, ktorý je náš. Nie požičaný, nie naučený - ale autentický.

    A tak si doprajme ten najvzácnejší dar - čas pre seba. Zastavme sa. Sprítomnime sa. Venujme si chvíľu ticha, v ktorej sa môžeme počúvať. Nie len ten hlas v hlave, ktorý nás sprevádza, ale aj ten zvláštny pocit v hrudi, ktorý sa ozve vždy, keď sme urobili  niečo mimo seba, mimo svojich hodnôt. Možno večer, keď ležíme v posteli a už niet kam ujsť - len k sebe. Tak sa pitvajme. V sebe. A do hĺbky. To, o čom tu hráme nie je dokonalosť, ale čas. A ten si zaslúžime venovať aj sebe.

"Kto hľadí von, sníva. Kto hľadí dovnútra, prebúdza sa."

Carl Jung 

 🌟 Ak sa ti článok páčil, sleduj môj blog a neujde ti nič nové.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

** ČASOPRIESTOR MEDZI DVOMA SVETMI - Priestor, kde sa všetko cíti. **

  "Neviem, čo zlé som urobil. Neviem, prečo už nechceme byť spolu. Ale ja som stále tu."            📓 * TICHÁ KOMORA BOLESTI *           Sú bolesti , ktoré nemajú krik . Nehádajú sa, nebúchajú dverami, neplačú do vankúšov. Niektoré bolesti sedia po tichu v rohu detskej izby , zatiaľ čo za dverami sa rúca ich svet .           Rozchod či rozvod rodičov sa nedeje zo dňa na deň. Je výsledkom procesu, rozhodnutím, únikom alebo začiatkom niečoho nového. Pre dieťa je to však moment, keď sa otvára priestor - tichý, chladný , možno bez okien. Časopriestor medzi dvoma svetmi , v ktorom čas plynie inak; v ktorom sa nikto nepýta na jeho názor, hoci tento priestor mení životy .           Nie je to iba o nových pravidlách, víkendových taškách či dvoch Vianociach. Je to o strate istoty , o porušení mapy domova, o neprítomností odpovedí na otázky, ktoré sa nik nepýtal . ...

** KRIK NEMUSÍ BYŤ HROZBA - je to správa **

  Dvere sa zvreli silnejšie, než bolo treba. V miestnosti zavládlo napätie. Ona kričala - slová sa lámali o vzduch, ktorý už nikto nechcel dýchať. Všetci stíchli, nie zo súcitu, ale zo strachu. Ale čo ak ten krik nebol útok? Čo ak to bol jediný spôsob, ako sa jej vnútro konečne dostalo na povrch?             🔍 ČO SA SKRÝVA ZA KRIKOM - REČ MOZGU POD TLAKOM           Keď človek kričí , často to nie je výbuch voči druhému - ale signál, že jeho vnútro už nedokáže uniesť ticho. V mozgu sa aktivuje centrum emócii - limbický systém , ktorý spracováva strach, bolesť, frustráciu. Ak je zahltený, nefungujú bežné regulačné mechanizmy - ako keby sa dvere medzi pocitom a slovom zatvorili .          Krik tak nie je útok. Je to reakcia tela v stave emočného preťaženia . V tej chvíli mozog nedokáže formulovať pokojné vety, iba hľadá výstup - únik - nech už je akýkoľvek.         ...

** EMPATIA NIE JE SLABOSŤ – je to nástroj **

        V miestnosti bolo ticho, napäté a ťažké ako vlhké plátno. Sedeli oproti sebe, ale nedokázali sa na seba ani pozrieť. Pohľady blúdili po stenách, ruky sa krútili v lone a oni sa stále viac zabárali do kresiel, akoby chceli úplne zmiznúť. Jeden pohyb a atmosféra by sa mohla rozpadnúť. A práve v tej chvíli, keď sa zdalo, že nie je možné nájsť spoločnú reč, zaznela veta – vyslovená ticho, bez obvinenia. Empatia nespôsobila zázrak, ale niečo sa pohlo. Napätie sa nezmizlo, ale už nebolo osamelé.       🔎  Empatia nie je len "cítiť s niekým". Môže mať dve tváre : emocionálnu , keď prežívame pocity druhé tak silno, že ich cítime vo vlastnom tele, kognitívnu , keď rozumieme, čo druhý cíti , hoci sami tú emóciu nemáme .        V mediácii pracujú obe formy ruka v ruke. Emocionálna  empatia vytvára spojenia , kým kognitívna prináša nadhľad a porozumenie .          🧠Empatia je často ...