Rozhodla sa odísť. Nie od nich - zo vzťahu. Dusil ju. Už dávno nebola šťastná. Len prežívala.
No ony boli šťastné. Patrili tam.
Ona to vedela.
Sú chvíle, keď nám život kladie otázky, ktoré sa nedajú zodpovedať rozumom. Iba srdcom. 💛 V tých chvíľach nejde o tom, čo je správne podľa sveta - ide o to, čo je pravdivé pre naše deti, pre nás, pre budúcnosť. Odísť neznamená opustiť. Odísť niekedy znamená zostať - v blízkosti, v láske, v úcte k tomu, čo deti potrebujú najviac.
Dnes mnoho rodičov zápasí s hlbokým vnútorným konfliktov. Ak sa rozhodnú odísť z partnerského vzťahu a rešpektovať to najlepšie pre deti, že ostanú s druhým rodičom - stretávajú sa so strachom. 😟 Strachom, že budú vnímaní ako tí, ktorí opustili. So strachom, čo povedia ľudia.
A pritom niekde vo vnútri cítia, že takto je to najlepšie. Pre deti. Že práve toto zohľadňuje ich potreby v najväčšej možnej miere.
Na východe máme vetu, čo by sa mohla vytesať do kameňa: "Co ľudze povedza?" 🔨 A hneď k tomu citát z filmu Líbaš jako bůh: "Na to ti sere bílej tesák." 🐺
Veď tí ľudia tam vonku nežijú naše životy. Ani ja nežijem životy svojich klientov. Každý z nás má svoju cestu. A ľudia budú reagovať len podľa toho, do akej skupiny patria:
- Tí, ktorým stačia pletky - odsúdia. ⚖
- Tí, ktorí poznajú tvrdenia len jednej ("svojej") strany - budú zaujatí. 👎
- Tí, ktorí si vypočujú obe strany a nehodnotia - tí ani nesúdia. 🤝
💭 Tak kvôli čomu nás trápi, čo povedia ľudia, ktorých by sme nepožiadali ani o radu? 🧠 Čím si zaslúžil váhu názor niekoho, kto nepozná naše kroky ani bolesť našich chodidiel?
Otázka roka: "Ako môže mama nechať deti s otcom?" A z akého dôvodu by nemohla. Preboha, veď je to ich otec. A deti to takto chcú. Éra, keď mama bola "viac" v systéme, skončila. Táto mamutia éra je prežitok. 🦣 Každý z rodičov má svoje nezastupiteľné miesto vo výchove detí. Každý prináša niečo iné. Žiaden z rodičov nie je viac ani menej. Každý však napĺňa iný kalich potrieb.
Dieťa je výsledkom spojenia dvoch. Žena bez muža, muž bez ženy - deti takto nevznikajú. Neviem o tom, že by sme boli hermafroditi, ako slimáky napríklad a samooplodňovali sa. 🐌 Biológia jednoducho potrebuje spojenie.
Viem si predstaviť, aký tok myšlienok sa môže teraz spustiť. Tie oponujúce názory: ALE otec urobil to a to, ALE mama zlyhala v tom a tom. A beriem to. Všetkými desiatimi. Svet nie je dokonalý. Ani my nie sme. Lenže ak do vety vložíme "ALE", vymažeme, poprieme tým všetko, čo zaznelo pred "ale" a upriamime pozornosť na druhú časť vety. Na zlyhania. Na chyby. Za ALE často nasleduje totiž negatívne, zamietavé, pesimistické. Skúste si to odpozorovať v praxi.
A pritom tu nejde o to, aby sme všetci súhlasili. Ide o tom, aby sme si dovolili pripustiť, že nie každý má zlú skúsenosť. Že nie všetky rodiny fungujú podľa jednej šablóny. Že neexistuje jeden jediný "správny" model na všetky rodiny.
A keď to pripustíme, môžeme skúsiť uznať, že mama môže byť dobrá mama, aj keď sa rozhodne odísť. A otec môže byť dobrý otec, keď s ním deti chcú ostať. To, že niečo ide mimo očakávanej normy ešte neznamená, že je to zlé.
A pritom všetkom hore napísanom stále platí, že nie je otec ako otec. Rovnako ako platí - nie je mama ako mama.
Rodič je meno, ktoré nám dáva spoločnosť. Matka a otec sú mená, ktoré nám dáva láska. Ako rodičia držíme kompas na ceste života našich detí.l Vedieme, učíme, zabezpečujeme. Ale matka a otec sú tí, ktorí držia srdce. Sú prítomní v tichu, v objatí, v pohľade plnom porozumenia. Rodičovstvo je úloha. Byť matkou a otcom je stav duše. 💖
Niekedy je láska o tom, že vieme urobiť ústretový krok. Že dôverujeme. Že vieme, kde máme miesto. Že rešpektujeme. Nebojujeme. A niekedy - je práve to miesto tam, kde by nás nikto nečakal. Ale kde sme potrební najviac. 🌱
"Každý deň nášho života ukladáme vklady do pamäťových buniek svojich detí."
Charles R. Swindoll
Komentáre
Zverejnenie komentára