Medzi slovami

  Rozhodla sa odísť. Nie od nich - zo vzťahu. Dusil ju. Už dávno nebola šťastná. Len prežívala. No ony boli šťastné. Patrili tam. Ona to vedela.      Sú chvíle, keď nám život kladie otázky, ktoré sa nedajú zodpovedať rozumom. Iba srdcom. 💛 V tých chvíľach nejde o tom, čo je správne podľa sveta - ide o to, čo je pravdivé pre naše deti, pre nás, pre budúcnosť. Odísť neznamená opustiť. Odísť niekedy znamená zostať - v blízkosti, v láske, v úcte k tomu, čo deti potrebujú najviac.      Dnes mnoho rodičov zápasí s hlbokým vnútorným konfliktov. Ak sa rozhodnú odísť z partnerského vzťahu a rešpektovať to najlepšie pre deti, že ostanú s druhým rodičom - stretávajú sa so strachom. 😟 Strachom, že budú vnímaní ako tí, ktorí opustili. So strachom, čo povedia ľudia .      A pritom niekde vo vnútri cítia, že takto je to najlepšie. Pre deti. Že práve toto zohľadňuje ich potreby v najväčšej možnej miere.      Na východe máme vetu, č...

  Pamätám si, keď mi všetko pripadalo ako vo filme. Hlasný svet paragrafov, tvrdení a výčitiek mi nedával zmysel. Z neho robili otca, ktorý sa nestará. Sledovala som to pojednávanie po boku človeka, ktorý miloval, hoci v inom rytme. Žil v zahraničí, chodil, keď mohol, trávil čas so synom, posielal výživné. A predsa - nestačilo. Vždy sa našlo niečo, čo bolo zlé. 🫧 PRAVDA NIE VŽDY KRIČÍ      Ako keby sa rozvod prestal týkať detí - stal sa súbojom obrazov . Kto je lepší, kto vie hlasnejšie obhájiť svoju stranu. Akoby už nešlo o kontakt medzi otcom a synom, ale o hierarchiu hodnôt, ktoré sa merajú v advokátskych slovách.      Oproti mne stále advokátka, bojovná ako levica. Šla tvrdo, suverénne. No mne stále vŕtalo v hlave - za čo vlastne bojujeme? O čo tu ide? Je toto skutočne rozvod? Alebo len tichý zápas o moc , v ktorom sa deti stávajú kulisou ?      A vtedy mi to došlo: vybrala som si správne. Mediáciu . Tento svet advokácie nie je pre ...

  Ticho sa roztiahne po miestnosti ako hustý dym, keď sa otvoria dvere. Neviditeľná tiaha sa vlečie za postavou, ktorá vchádza. Miestnosť "stíchne", nie preto, že niekto kázal mlčať, ale preto, že neviditeľná sila tomu velí. Každý cíti, že sa niečo nezvratné blíži.             🎭 INAKOSŤ NIE JE VŽDY VIDIEŤ           Niektorí ju nosíme ako tetovanie na koži, iní ako tichý šepot v duši . Môže mať farbu pleti, ale aj farbu názoru. Ukrývame ju hlboko v sebe - ako pocit, presvedčenie, orientáciu, názor, vieru. Je ukrytá v slovách, ktoré si netrúfame vysloviť. Dôležité však nie je čo nás robí inými. Dôležité je, ako s inakosťou zaobchádzame - u seba aj u druhých.             💬 PRÍBEH MLADEJ ŽENY           Jedného dňa za mnou prišla klientka. Mladá žena. Mama syna. Sadla si oproti mne, ramená zvesené, hlas tichý.           "Idem ...

        V miestnosti bolo ticho, napäté a ťažké ako vlhké plátno. Sedeli oproti sebe, ale nedokázali sa na seba ani pozrieť. Pohľady blúdili po stenách, ruky sa krútili v lone a oni sa stále viac zabárali do kresiel, akoby chceli úplne zmiznúť. Jeden pohyb a atmosféra by sa mohla rozpadnúť. A práve v tej chvíli, keď sa zdalo, že nie je možné nájsť spoločnú reč, zaznela veta – vyslovená ticho, bez obvinenia. Empatia nespôsobila zázrak, ale niečo sa pohlo. Napätie sa nezmizlo, ale už nebolo osamelé.       🔎  Empatia nie je len "cítiť s niekým". Môže mať dve tváre : emocionálnu , keď prežívame pocity druhé tak silno, že ich cítime vo vlastnom tele, kognitívnu , keď rozumieme, čo druhý cíti , hoci sami tú emóciu nemáme .        V mediácii pracujú obe formy ruka v ruke. Emocionálna  empatia vytvára spojenia , kým kognitívna prináša nadhľad a porozumenie .          🧠Empatia je často ...