Preskočiť na hlavný obsah

MEDZI SLOVAMI: Úvod do priestoru, kde sa rodí porozumenie

 


        Nie som sudkyňa, terapeutka ani rozhodkyňa. Som sprievodkyňa v rozhovoroch, ktoré sú často bolestivé, ale aj liečivé.

        Tento blog vzniká z túžby zdieľať to, čo ma moja práca učí. O komunikácii, o sile mlčania, o uzdravení, ktoré prichádza niekedy práve vo chvíľach, keď si ľudia uvedomia, že počúvanie je rovnako dôležité ako rozprávanie.

        Mediácia nie je len metóda či mimosúdny spôsob riešenia sporov. Je to proces, pri ktorom sa ľudia menia. Učia sa vidieť nielen partnera, ale aj seba inak. A práve o týchto momentoch — transformačných, krehkých a zároveň mocných — budem písať.

        Verím, že slová môžu liečiť. Ale ešte viac verím v to, čo sa deje

*medzi slovami*.

 

Vitajte.

 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

** ČASOPRIESTOR MEDZI DVOMA SVETMI - Priestor, kde sa všetko cíti. **

  "Neviem, čo zlé som urobil. Neviem, prečo už nechceme byť spolu. Ale ja som stále tu."            📓 * TICHÁ KOMORA BOLESTI *           Sú bolesti , ktoré nemajú krik . Nehádajú sa, nebúchajú dverami, neplačú do vankúšov. Niektoré bolesti sedia po tichu v rohu detskej izby , zatiaľ čo za dverami sa rúca ich svet .           Rozchod či rozvod rodičov sa nedeje zo dňa na deň. Je výsledkom procesu, rozhodnutím, únikom alebo začiatkom niečoho nového. Pre dieťa je to však moment, keď sa otvára priestor - tichý, chladný , možno bez okien. Časopriestor medzi dvoma svetmi , v ktorom čas plynie inak; v ktorom sa nikto nepýta na jeho názor, hoci tento priestor mení životy .           Nie je to iba o nových pravidlách, víkendových taškách či dvoch Vianociach. Je to o strate istoty , o porušení mapy domova, o neprítomností odpovedí na otázky, ktoré sa nik nepýtal . ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

** EMPATIA NIE JE SLABOSŤ – je to nástroj **

        V miestnosti bolo ticho, napäté a ťažké ako vlhké plátno. Sedeli oproti sebe, ale nedokázali sa na seba ani pozrieť. Pohľady blúdili po stenách, ruky sa krútili v lone a oni sa stále viac zabárali do kresiel, akoby chceli úplne zmiznúť. Jeden pohyb a atmosféra by sa mohla rozpadnúť. A práve v tej chvíli, keď sa zdalo, že nie je možné nájsť spoločnú reč, zaznela veta – vyslovená ticho, bez obvinenia. Empatia nespôsobila zázrak, ale niečo sa pohlo. Napätie sa nezmizlo, ale už nebolo osamelé.       🔎  Empatia nie je len "cítiť s niekým". Môže mať dve tváre : emocionálnu , keď prežívame pocity druhé tak silno, že ich cítime vo vlastnom tele, kognitívnu , keď rozumieme, čo druhý cíti , hoci sami tú emóciu nemáme .        V mediácii pracujú obe formy ruka v ruke. Emocionálna  empatia vytvára spojenia , kým kognitívna prináša nadhľad a porozumenie .          🧠Empatia je často ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

** KRIK NEMUSÍ BYŤ HROZBA - je to správa **

  Dvere sa zvreli silnejšie, než bolo treba. V miestnosti zavládlo napätie. Ona kričala - slová sa lámali o vzduch, ktorý už nikto nechcel dýchať. Všetci stíchli, nie zo súcitu, ale zo strachu. Ale čo ak ten krik nebol útok? Čo ak to bol jediný spôsob, ako sa jej vnútro konečne dostalo na povrch?             🔍 ČO SA SKRÝVA ZA KRIKOM - REČ MOZGU POD TLAKOM           Keď človek kričí , často to nie je výbuch voči druhému - ale signál, že jeho vnútro už nedokáže uniesť ticho. V mozgu sa aktivuje centrum emócii - limbický systém , ktorý spracováva strach, bolesť, frustráciu. Ak je zahltený, nefungujú bežné regulačné mechanizmy - ako keby sa dvere medzi pocitom a slovom zatvorili .          Krik tak nie je útok. Je to reakcia tela v stave emočného preťaženia . V tej chvíli mozog nedokáže formulovať pokojné vety, iba hľadá výstup - únik - nech už je akýkoľvek.         ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej