Medzi slovami

  Dvere sa zvreli silnejšie, než bolo treba. V miestnosti zavládlo napätie. Ona kričala - slová sa lámali o vzduch, ktorý už nikto nechcel dýchať. Všetci stíchli, nie zo súcitu, ale zo strachu. Ale čo ak ten krik nebol útok? Čo ak to bol jediný spôsob, ako sa jej vnútro konečne dostalo na povrch?             🔍 ČO SA SKRÝVA ZA KRIKOM - REČ MOZGU POD TLAKOM           Keď človek kričí , často to nie je výbuch voči druhému - ale signál, že jeho vnútro už nedokáže uniesť ticho. V mozgu sa aktivuje centrum emócii - limbický systém , ktorý spracováva strach, bolesť, frustráciu. Ak je zahltený, nefungujú bežné regulačné mechanizmy - ako keby sa dvere medzi pocitom a slovom zatvorili .          Krik tak nie je útok. Je to reakcia tela v stave emočného preťaženia . V tej chvíli mozog nedokáže formulovať pokojné vety, iba hľadá výstup - únik - nech už je akýkoľvek.         ...

  "Neviem, čo zlé som urobil. Neviem, prečo už nechceme byť spolu. Ale ja som stále tu."            📓 * TICHÁ KOMORA BOLESTI *           Sú bolesti , ktoré nemajú krik . Nehádajú sa, nebúchajú dverami, neplačú do vankúšov. Niektoré bolesti sedia po tichu v rohu detskej izby , zatiaľ čo za dverami sa rúca ich svet .           Rozchod či rozvod rodičov sa nedeje zo dňa na deň. Je výsledkom procesu, rozhodnutím, únikom alebo začiatkom niečoho nového. Pre dieťa je to však moment, keď sa otvára priestor - tichý, chladný , možno bez okien. Časopriestor medzi dvoma svetmi , v ktorom čas plynie inak; v ktorom sa nikto nepýta na jeho názor, hoci tento priestor mení životy .           Nie je to iba o nových pravidlách, víkendových taškách či dvoch Vianociach. Je to o strate istoty , o porušení mapy domova, o neprítomností odpovedí na otázky, ktoré sa nik nepýtal . ...

  Sedeli vedľa seba. Ona rukami stláčala vlastné kolená, on sa lakťami opieral o tie svoje a žmolil si ruky. V miestnosti bolo ticho, ale nie pokojné. Ich posledná výmena slov nebola ostrá. Bola chladná - plná viet, čo zanechávajú jazvy ešte dlho po tom, čo odzneli. A predsa prišli. Nie preto, aby sa presvedčili kto má pravdu, ale preto, že niekde vo vnútri cítili: takto to už ďalej nechceme.                         Ako mediátorka som mnohokrát sedela pri rozhovoroch, kde bolo viac bolesti než slov. A práve tam sa začína ozajstné počúvanie. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa dá počúvať tak, aby to liečilo — nie zraňovalo. Ako môžeme nielen rozumieť tomu , *čo* druhý hovorí , ale *prečo* to hovorí.           Veľa ľudí si myslí, že počúva. Ale v skutočnosti často len mlčia , kým si v hlave formulujú, čo povedia . Znie to ako dialóg, no v skutočnosti je to len súboj dvoch mo...

            Nie som sudkyňa, terapeutka ani rozhodkyňa. Som sprievodkyňa v rozhovoroch, ktoré sú často bolestivé, ale aj liečivé.           Tento blog vzniká z túžby zdieľať to, čo ma moja práca učí. O komunikácii, o sile mlčania, o uzdravení, ktoré prichádza niekedy práve vo chvíľach, keď si ľudia uvedomia, že počúvanie je rovnako dôležité ako rozprávanie.           Mediácia nie je len metóda či mimosúdny spôsob riešenia sporov. Je to proces, pri ktorom sa ľudia menia. Učia sa vidieť nielen partnera, ale aj seba inak. A práve o týchto momentoch — transformačných, krehkých a zároveň mocných — budem písať.           Verím, že slová môžu liečiť . Ale ešte viac verím v to, čo sa deje * medzi slovami *.   Vitajte.